Vraciaš svojej rodine to, čo ti dala? Aký si hospodár?

Vraciaš svojej rodine to, čo ti dala? Aký si hospodár?

V poslednom čase mi Boh intenzívne kladie na srdce moju rodinu. O to viac sa ma to dotklo, keď som čítahttps://cms.fanuel.webnode.sk/slovo/la posledný Nahlas (3/2009), ktorý je celý svojou ústrednou témou venovaný rodine.

Aj ja mám v srdci veľké túžby a popritom si nenechávam miesto aj pre svoju rodinu, lásku k nej a roznecovanie lásky v nej samotnej, lebo som zahľadená do budúcnosti na svoje „veľké veci“.

Viete, prečo je tak dôležité ostávať v prítomnosti a nesústreďovať sa na minulosť alebo na budúcnosť?

Žijeme v čase, ale sme stvorení pre večnosť a prítomnosť je jediný okamih, v ktorom sa dotýkame večnosti a Boha, čím sa nám naskytá možnosť spoznať Boha a jeho pravdu, pocítiť našu slobodu.  Ak rozmýšľame o budúcnosti, ktorú nepoznáme, zaoberáme sa ešte nereálnymi vecami a podobné je to ak ostávame v minulosti, ktorá je síce nemenná, ale nemožno v nej pracovať a rásť.

Rodina nie je „maličkosť“, ktorá nie je hodná mojej a tvojej pozornosti. Právne naopak.  Máme sa rozvíjať tento dar, lebo aj pre rodinu platí to, čo sa píše v Písme: Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má(Mt 13,12.). A každý vo svojej rodine dostal hojne.

Rodina je dar, je to zverená hodnota pre každého jedného z nás. Sme zodpovední za svoj prínos  rodine, a budeme sa z toho raz Bohu zodpovedať. Keď príde čas, Boh povie každému : vydaj výnos zo svojho hospodárenia (Lk 16,2: Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.)

Ja som rada, že to odo mňa Boh nežiada dnes, nemala by som sa čím chváliť.......

Na jednej strane teda nesieme zodpovednosť voči tomu, čo do rodiny vložíme, koľko svojho zvereného času, energie a prostriedkov rôzneho druhu využijeme. A s tým je spojená zodpovednosť voči našej budúcej rodine za to, koľko sme si z primárnej rodiny odniesli, čomu sme sa naučili a na čom vieme postaviť svoju budúcu rodinu.

Teraz je čas napraviť to, čo si doposiaľ vo svojej rodine zanedbával.

Nepremrhaj ďalšiu príležitosť.

Možno to máš v rodine ťažké,

možno je tvoja rodina nešťastná,

možno je situácia v tvojej rodine zložitá

a možno nevieš ako začať.

L.N. Tolstoj svoj román Anna Kareninová začína vetou:

„Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojim spôsobom.“

Neviem, do akej miery je tvoja rodina nešťastná a neviem ti poskytnúť konkrétny návod na riešenie situácie v tvojej rodine. Neviem koľko úsilia ťa to bude stáť, ale pravdepodobne mnoho.

Viem len jedno, že na počiatku všetkého je Láska, a viem, že:  Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (Jn 13,35)

Miluj svoju rodinu!!! To je ten najlepší začiatok. Láska nepotrebuje návod....

A venuj jej svoj čas!!! To je druhá nevyhnutná investícia.

A ešte viem, ŽE V TOM NIE SI SÁM. Lebo za Tebou stojí Sám Veľký Boh, s ktorým je každý boj vopred vyhratý. Lebo On je verný svojim prisľúbeniam a jedno také prisľúbenie ti dáva v Iz 54,10:

„Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie, hovorí Pán, tvoj zľutovník.“